História veľkého hladomoru v rokoch 1932 – 33, ktorý je známy ako holodomor, sa začala, keď sovietsky diktátor Jozef Stalin nariadil kolektivizáciu poľnohospodárstva. Pojem „holodomor“ sa často používa na označenie hladovania roľníkov, ale aj rozsiahleho ohrozenia ukrajinského národa vrátane útokov na kultúrne, náboženské a politické vedenie Ukrajiny, z ktorých väčšina sa odohrala v čase existencie Sovietskeho zväzu.
Väčšina Ukrajincov, ktorí boli maloroľníkmi alebo samozásobovateľmi, odolávala.
Štát skonfiškoval majetky samostatných roľníkov a nútil ich, aby pracovali na
štátnych kolektívnych farmách. Bohatších farmárov a tých, ktorí sa kolektivizácii
bránili, označil za kulakov (bohatých sedliakov) a vyhlásil ich za nepriateľov štátu,
ktorí si zaslúžia, aby ich ako súčasť spoločnosti odstránili. Tisíce z nich deportovali
na Sibír.
